Meno: Elen Sirius-Gray
Dátum narodenia: 7. 6. 1890
Dátum premeny: 24. 7. 1906
Zdroj premeny: Christopher Sirius
Schopnosti: za života: silne vyvinutá intuícia a práca s energiou, po premene: posilnené schopnosti
Výzor
Vlasy: v detstve: blond, po premene: svetlo hnedé
Oči: v detstve: modré, po premene: zlaté/čierne
Postava: stihla postava typu „presýpacie hodiny“, 167 cm
História: Elen sa narodila v roku 1890 v Londýne do takmer šťastnej. Odkedy sa jej rodičia vzali, stále sa hádali. Nedalo sa to nazvať týraním, pretože jej otec v živote svoju ženu neudrel, no ubližoval jej neustálymi hádkami. Do svojich desiatich rokov tento fakt prehliadala ale s pribúdajúcimi rokmi si začala uvedomovať, že niečo nie je v poriadku. K jej psychickému stavu jej neprospievala ani nešťastná láska. Elen bola zamilovaná do chlapca menom Philip. Philip si ale všímal úplne iné dievčatá ako Elen. Elen bola tichá, utiahnutá introvertka a Philip bol jej presný opak, vždy bol stredobodom pozornosti takisto ako jeho partnerky.
Kvôli tomu mala silné depresie, trpela nespavosťou, nechutenstvom alebo naopak „vlčím hladom“. Aj napriek tomu, že psychicky na tom bola zle, jej telo sa stále vyvíjalo až príliš rýchlo. Už v desiatich rokoch jej na tvári nezostalo takmer nič z dieťaťa. Žiadne bacuľaté líčka, žiadne veľké, detské, zvedavé oči... Trvalo to až štyri roky, kým si povedala „DOSŤ!“.
Dokázala sa vymaniť spod vplyvu lásky ku Philipovi a dokázala ignorovať hádky jej rodičov ale depresíí sa už zbaviť nedokázala. Celé dni trávila zavretá vo svojej izbe. Milovala knihy a dokázala prečítať celé dni. Už ako dieťa stále niečo vyrábala. Jej tvorba bola najprv plná farieb, tak ako tvorba iných detí ale ako čas plynul, čoraz častejšie začala používať tmavé farby. Až sa stalo to, že jej izba bola zaplnená samými čiernymi vecami. Namiesto toho aby bola cez noc zavretá vo svojej izbe, chodila sa prechádzať von. Stále mala pocit, že ju niečo z vnútra trhá na kusy a len tma jej pomáhala sa so všetkým vyrovnať.
Posledné dva roky svojho ľudského života sa s rodičmi skoro ani nevidela. Nechcela aby videli, ako sa trápi. Vedela, že raz musí odísť ale nevedela, že to bude tak skoro.
Jednu teplú, letnú noc sa šla zase prejsť. Keď prechádzala cez úzku temnú uličku, zastavil ju upír. Mal dar empatie a cítil, že Elen by za chvíľu umrela a tak sa rozhodol ju premeniť. Bola mladá, mala len šestnásť, no Christopher sa o ňu dobre staral a naučil ju všetko, čo vedel. Vrátane toho ako odolať ľudskej krvi. Na verejnosti vystupovali ako manželia, keďže Elen vyzerala asi na osemnásť a Christopher na dvadsaťštyri. No v súkromí boli skôr ako otec s dcérou. Spolu sa odsťahovali do severného Škótska a tam si kúpili dom na útese.
O pár desiatok rokov neskôr musel Christopher ísť niečo vybaviť do Londýna. Elen ho presvedčila, aby zostali aj na noc, pretože chcela naposledy vidieť svojich rodičov.
Keď prišla späť do domu svojich rodičov, zistila, že čas plynul rýchlejšie, ako si myslela. To len ona zostávala stále rovnaká ale jej rodičia zostarli.
Bola už noc a ona potichúčku prišla ku posteli svojej matky.
„Elen, Elen!“ skoro vykríkla jej matka.
„Áno mami, som to ja. Prišla som sa s tebou rozlúčiť.“
„Ja...ja...myslela som, že si mŕtva. Ako si sa mala za celé tie roky? Prečo si odišla? Urobili sme niečo zle? Ja...prepáč nám to.“
„Nie mami, všetko je v poriadku.“
„Zostaneš tu cez noc?“ spýtala sa jej a chytila ju za ruku.
„Neboj sa. Ale teraz už spi, mami, potrebuješ si oddýchnuť.“
„Dobre...dobre...“ mrmlala si jej matka, keď zaspávala. Elen ju ešte chvíľu držala za ruku až zistila, že jej matka už nemá žiadny puls. Obišla posteľ, dala otcovi posledný bozk na čelo a vyliezla von oknom. Von ju už čakal Christopher s kočiarom. Keby mohla plakať, tak by vyplakala celé jazero sĺz.
Po tej noci už nechcela zostávať vo Veľkej Británii a tak sa s Christopherom presťahovala do Fínska.
Pár rokov strávili cestovaním a hľadaním ostatných upírov. Nie len, že ich našli ale dokonca našli aj pár vegetariánov ako sú oni. |
