Dagmar bola ešte len mladé dievča, keď zistila, že práca jej snov je v oblasti interiérového dizajnu. Bolo to už na strednej umeleckej škole. Od malička ju to tiahlo k umeleckej tvorbe, vedela, že tvorenie je to, čo ju napĺňa zo všetkého najviac. Už ako malá veľmi rada kreslila a jej diela boli vždy veľmi nápadité a originálne. Prvé zarámované dielo, ktoré má doma jej maminka je z doby, keď mala Dagmar len 11 mesiacov, už v takto skorej dobe, mali tie detské čmáranice proste šmrnc. Alebo je to tak, že práve obdiv, uznanie a podpora od svojich najbližších už od ranného detstva dodali Dagmar prirodzenú dôveru v jej schopnosti a prirodzené sebavedomie, ktoré je vlastne zo všetkého najdôležitejšie?

Keď sa Dagmar rozhodovala, čomu sa bude po škole venovať, napadli jej realizácie interiérov. Ale nie nejaké obyčajné, ale umelecké. Vedela, že by sa v tom vedela uplatniť a bavilo by ju to oveľa viac ako klasický interiérový dizajn.

Dagmar bola dušou umelkyňa a bolo to vidieť na každom kúsku jej života. Od štýlu jej obliekania cez jej bývanie až po spôsob akým hovorila či dokonca ako sa hýbala.  Jej byt sršal krásou a dizajnovým šmrncom. Keď ste vošli do vnútra privítala vás krásna chodba s okúzľujúcimi obrovskými kvetmi, výraznými obrazmi a decentným posedením. Obývačke dominovala nádherná arabská shishauprostred pohodlného vankúšového posedenia. Kuchyňa bola vo vidieckom štýle s arabskými lampami. Zaujímavá, nevídaná ale veľmi príjemná a oku lahodiaca kombinácia. V spálni mala kráľovskú obrovskú posteľ zahalenú do krásneho baldachýnu.

V podstate celý jej štýl sa pohyboval na hrane gýču a to bolo práve to, čo robilo je prácu tak neskutočne zaujímavou a osobitou. Nebála sa experimentov a za svojou prácou si stála. Odvážim sa povedať, že jej odvaha pramenila z neskutočnej podpory, ktorej sa jej dostávalo už od detstva. Keď sa to správne nakombinuje s talentom, úspech je zaručený.