Aký druh nábytku na mieru hľadáte? Bez ohľadu na to, aký komplikovaný alebo jednoduchý je, existujú firmy, ktoré sú schopné splniť všetky vaše požiadavky týkajúce sa nábytku. Pred prijatím konečného rozhodnutia o výbere nábytkárskej spoločnosti je však potrebné vziať do úvahy nasledujúce body:

• Spoločnosť, ktorú si vyberiete pre svoj nábytok musí byť pripravená ponúknuť kvalitu všetkými prostriedkami. Kvalita sa tu netýka iba konečného produktu ale aj použitého materiálu. Po rozhovore o kvalite sa nezabudnite opýtať na to, akým spôsobom materiály vyberajú a ktoré kroky považujú za významné – od návrhu až po dodanie nábytku?
• Ďalej prichádza na rad tvorivosť a nemali by ju prehliadať klienti ani stolárska spoločnosť. Už použité návrhy, koncepty alebo nápady sa nebudú stretávať s prianiami a predstavami všetkých zákazníkov. Každý človek je iný, rovnako ako aj jeho túžby. To je dôvod, prečo musí vybraná spoločnosť premýšľať o zvolení nových a kreatívnych funkcií pri každom výrobku jednotlivo.
• Skúsená spoločnosť sa teší na cínové rezbárske práce, ktoré dokonale padnú do nábytku. Tím pomáha pri kontrole presných špecifikácií, takže nevedie k žiadnej zmene alebo preinštalovaniu. Na druhej strane to celkovo zníži čas, úsilie a peniaze. 
• Dobrým pomocníkom pri výbere spoločnosti sú online recenzie. Recenzia pomáha pri určovaní skúseností, záznamov a rôznych ďalších faktorov o spoločnosti a jej pracovnom režime. Takže si nejaký čas oddýchnite, sadnite si a analyzujte. Keď budete spokojní s doterajšími výsledkami a prebiehajúcimi projektmi, neváhajte sa spojiť s nábytkárskou spoločnosťou.
• Znižovanie nárokov na kvalitu za cieľom lepšej ceny sa môže ukázať ako nesprávne rozhodnutie, a ak o to nemáte záujem, zamyslite sa. Ak sa kvalita zhoduje s očakávaniami, považuje sa to za uvoľnenie rozpočtu. Navyše existuje možnosť naraziť na množstvo zliav a ponúk v oblasti nábytku. Stojí to síce nejaký čas a energiu, ale určite sa oplatí.

…

Plachtenie je pre mnohých ľudí, ktorí chodia často k mori ideálnou aktivitou, keď chcú zažiť nejaké vzrušujúce dobrodružstvo. Nie každý deň máte príležitosť si vyskúšať niečo nové, čo by bolo zároveň veľkým dobrodružstvom. Prenájom plachetnice slúžil niekedy ako prostriedok dopravy, vďaka čomu ste sa mohli na mori premiestňovať a prepravovať. Dnes je plachtenie na mori znakom oddychu a spôsobom života. Ak sa chystáte si vyskúšať tento pocit slobody, tak by ste mali vedieť, ako je možné riešiť prenájom plachetnice. 

Aké sú rozdiely medzi plachetnicami a jachtami?

Plachetnice sú zvyčajne poháňané vetrom, prípadne motorom počas bezveterných dní na mori. V porovnaní s motorovými jachtami sú plachetnice výrazne úspornejšie, pretože ušetríte tisíce EURo za palivo. Prenájom plachetnice ako i jachty si vyžaduje dobré zručnosti a tiež skúsenosti. Vďaka plachetnici sa môžete dostať na miesta, kde by ste sa inak nedostali a užiť si dobrodružstvo na mori. Prenájom plachetnice vám dodá pocit slobody, ktorý len tak ničím nenahradíte. Technické zariadenia a priestor vám zaručujú pocit komfortu, v podpalubí nájdete kuchyňu, kúpeľňu a útulné kajuty. Jachty sú poháňané motorom a využívajú sa ako lode pre rekreačné a športové účely. Prenájom jachty Chorvátsko má veľa možností, ako ich môžete využiť. 

Aké sú výhody, ktoré prináša plachtenie na vode?

Pokiaľ si viete predstaviť aj inú zábavu, ako sú letné športy a čas pri brehu vody, tak si môžete prenajať plachetnicu a vychutnať si pocit slobody na mori. Prenájom plachetnice často zahŕňa aj zvinovacie koliesko na plachty, vďaka čomu si môžete ešte viac oddýchnuť pri plachtení. Najlepšie je prenajatie plachetnice v období stálych vánkov. Bude to pre vás jednoduchšie, ak nepatríte k skúseným námorníkom, aby ste sa vyhýbali silným a chladným vetrom. 

Na koho sa môžete obrátiť, keď budete chcieť prenajať jachtu?

Ak vás prenájom plachetnice nezaujal, tak sa môžete rozhodnúť pre jachtu, ktorá je poháňaná motorom. Prenájom jachty Chorvátsko dokáže bez nejakých problémov poskytnúť možnosti výberu. Možnosti výberu prenájmu jachty vám ponúka napríklad agentúra LuxurySailing.eu. Prenájom jachty Chorvátsko je možný tiež cez internet, ako keď si objednávate dovolenku.

…

Sťahovanie je jeden z najhorších zážitkov, ktoré si preskákal nejeden z nás. Aj, keď v pozadí nás hreje príjemný pocit, že začneme svoj život „akoby odznova“ sú s tým spojené veľké starosti, ktoré dokážu pohltiť veľa času a v konečnom dôsledku aj dosť peňazí. Ale, ten pocit, keď vidíte svoje veci naskladané v boxoch a konečne tá radosť na duši, že to máte za sebou. Čas vyložiť si nohy na stôl (v prípade, že ho máte) a otvoriť si fľašku kvalitného archívneho vína, lebo prežiť sťahovanie je veľká udalosť. Pokiaľ sa sťahujete vo vlastnej réžií a nevyužijete pomoc druhých, z vlastnej skúsenosti sa uistíte, že máte v aute rezervu, zdvihák na auto a prípadne aj odťahové lano. Asi sa pýtate prečo? No ak máte v živote toľko šťastia a zdá sa vám, že ste vy práve ten 1 z 10 000, ktorému sa práve v tej najnevhodnejšej chvíli stane niečo úplne nepredstaviteľné tak presne na to.

Je vám to povedomé? Vidíte seba, ako starostlivo preberáte staré oblečenie, staré fotky a listy zo siedmej triedy? Plány sú veľké. „Minimálne tretinu starých vecí vyhodím. Tieto nohavice už aj tak neoblečiem. Jéj, tieto tenisky som si kúpila v Chorvátsku v 2006, ale ešte ich nevyhodím, veď sú fajn aspoň do lesa na hríby.“ A takto idete rad radom a zrazu pozeráte v novom v byte s vínkom v ruke, že ste nevyhodili skoro nič a všetky tie rárohy ste si dovliekli do nového bytu? Teda česť výnimkám, ktoré dokážu nekompromisne veci vyhadzovať a nemať k ním žiadnu citovú väzbu!

Vrátim sa späť k tomu zdviháku. Nie je nič krajšie ako, keď položíte posledný box do auta a poviete si, že tie hodiny strávené na základnej škole s tetrisom v ruke sa vám konečne na niečo zišli. Vyrážate v ústrety novým možnostiam. Unavení, no šťastní, že to najhoršie máte za sebou. Ale to je omyl. Najhoršie len príde.

Áno, niečo buchoce na pravej strane auta. Ale auto bolo, predsa v servise. Keď v tom na vás máva vedľajšie auto a snaží sa vám posunkovou rečou niečo naznačiť. Nechápete, lebo svetla svietia. Obzeráte sa či niekde nie sú policajti, ale to asi nebude spojené s tým rachotom v aute. Zastavíte a s hrôzou zisťujete, že ste práve dostali defekt. Po chrbte vám prebehne studený pot, lebo neviete s istotou či máte náradie na výmenu a rezervné koleso ste ešte nikdy pred tým nemenili. Prebehne druhá vlna paniky, lebo viete, kde sa rezervné koleso nachádza. Tak tak, v kufri. Presne tam dole pod všetkými vecami. Asi viete, ako tento príbeh skončil a koľko dlho trval. A, že to nebolo iba na jeden pohár vínka. Takže rada do života. Nepodceňujte veci a situácie, pretože to, čomu sa môžete venovať pár minút vás ochráni od množstva stresu, paniky, stratených hodín a v neposlednom rade aj peňazí.

…

Dagmar bola ešte len mladé dievča, keď zistila, že práca jej snov je v oblasti interiérového dizajnu. Bolo to už na strednej umeleckej škole. Od malička ju to tiahlo k umeleckej tvorbe, vedela, že tvorenie je to, čo ju napĺňa zo všetkého najviac. Už ako malá veľmi rada kreslila a jej diela boli vždy veľmi nápadité a originálne. Prvé zarámované dielo, ktoré má doma jej maminka je z doby, keď mala Dagmar len 11 mesiacov, už v takto skorej dobe, mali tie detské čmáranice proste šmrnc. Alebo je to tak, že práve obdiv, uznanie a podpora od svojich najbližších už od ranného detstva dodali Dagmar prirodzenú dôveru v jej schopnosti a prirodzené sebavedomie, ktoré je vlastne zo všetkého najdôležitejšie?

Keď sa Dagmar rozhodovala, čomu sa bude po škole venovať, napadli jej realizácie interiérov. Ale nie nejaké obyčajné, ale umelecké. Vedela, že by sa v tom vedela uplatniť a bavilo by ju to oveľa viac ako klasický interiérový dizajn.

Dagmar bola dušou umelkyňa a bolo to vidieť na každom kúsku jej života. Od štýlu jej obliekania cez jej bývanie až po spôsob akým hovorila či dokonca ako sa hýbala.  Jej byt sršal krásou a dizajnovým šmrncom. Keď ste vošli do vnútra privítala vás krásna chodba s okúzľujúcimi obrovskými kvetmi, výraznými obrazmi a decentným posedením. Obývačke dominovala nádherná arabská shishauprostred pohodlného vankúšového posedenia. Kuchyňa bola vo vidieckom štýle s arabskými lampami. Zaujímavá, nevídaná ale veľmi príjemná a oku lahodiaca kombinácia. V spálni mala kráľovskú obrovskú posteľ zahalenú do krásneho baldachýnu.

V podstate celý jej štýl sa pohyboval na hrane gýču a to bolo práve to, čo robilo je prácu tak neskutočne zaujímavou a osobitou. Nebála sa experimentov a za svojou prácou si stála. Odvážim sa povedať, že jej odvaha pramenila z neskutočnej podpory, ktorej sa jej dostávalo už od detstva. Keď sa to správne nakombinuje s talentom, úspech je zaručený.

…

Nestrachujte sa. Je to zbytočné, a už vôbec nie pre maličkosti. Ako na to? Čítajte ďalej…

Poznávate sa v niektorom z nasledujúcich príkladov?

•  „Mám dnes večer obavy z môjho rande na slepo. Čo ak sa jej nebudem páčiť? “
• „Mám strach, z mojej prezentácie v práci zajtra. Čo keď to nezvládnem? “
•  „Čo ak ma na niečom na testoch nachytajú a ja v strese spanikárim a nebudem vedieť ani len to, kde je kompresor?“
• „Obávam sa, že môj manžel nebude mať rád toto špeciálne jedlo, ktoré som varila na naše výročie. Čo ak bude sklamaný?
• „ Čo ak nebudem vedieť, ktoré sieťové prvky sú správne, neurobím skúšky?“

Problém je v tom, že ak dovolíte, aby vás vaša starosť pohltila, nie je to len nepríjemné, ale môže to viesť k samo naplňujúcemu proroctvu a tá vec, ktorej sa tak obávate, sa stane. Ale najväčší dôvod prečo sa vaša obávaná vec stane realitou, je práve ten strach, ktorým tú predstavu živíte natoľko, až sa manifestuje.

Tu je spôsob ako zastaviť starosti o malé veci:

Ak žijete tak, ako keby sa budúcnosť už stala, máte emocionálnu reakciu (strach) na niečo, čo sa ešte nestalo. Keď sa nabudúce pristihnete, že máte z niečoho strach, skúste niektorí z týchto spôsobov:

• Upokojte sa. Zamerajte sa na objekt v miestnosti s vami. Všimnite si to spôsobom, ktorý ste nikdy predtým nemali. Aká je to farba? Aký je to tvar? Je to možno krajšie ako ste si uvedomil? Dýchajte pomaly.
• Položte svoju ruku na srdce. Ak máte obavy, stres alebo strach, je pravdepodobné, že váš bojový alebo letový systém je aktivovaný a hladiny kortizolu sú zvýšené.  Položte ruku na srdce, zatvorte oči a predstavte si, že sa cítite úplne bezpečne.
• Prax sebaprijatia. Prijmite sa, presne taký, aký ste v práve prebiehajúci moment.
• Zmeňte svoje starosti. Pamätajte, že vaše vnímanie ovplyvňuje vašu realitu. Ste jediný, kto môže veciam priradiť zmysel.

…

Volám sa Peter a mal som problém s telefónom. A ak sa nachádzate v podobnej situácii ako som bol ja – a štatistiky naznačujú, že je to dosť pravdepodobné, tento príbeh vám zaiste pomôže. Mal som závislosť na smartphone, ale prekonal som to. Čítajte ďalej.

Čo sa deje s našimi mozgami v ére smartphonov? Na rozdiel od alkoholu alebo drogových látok nie sú totiž telefóny návykovou látkou, ako teda tá závislosť vzniká?

Bol som ťažkým používateľom telefónu počas celého môjho dospievajúceho života. Všetko som vždy riešil cez telefón, dôležité rozhovory, nákupy, zábavu. Bol tam celý môj život. Cez internet som vedel vždy nakúpiť najlepšie veci, či už to bol športový kočík pre moju malú sestru alebo ubytovanie v Poprade ako darček pre starého otca.

Minulý rok sa to však výrazne zhoršilo. Mal som všetky typické príznaky závislosti na smartphone – bol som neschopný čítať knihy, sledovať celovečerné filmy alebo mať dlhé neprerušované rozhovory. Sociálne média ma rozčuľovali a spôsobovali úzkosti, a dokonca ani digitálne priestory, ktoré ma kedysi ukľudňovali (skupinové fóra, podcasty, YouTube), nepomohli. Skúšal som rôzne triky, aby som obmedzil používanie smarphonu, napríklad vymazávanie Facebook, otáčania mobilu na druhú stranu, blokátori aplikácii a podobne. Ale nič nepomáhalo.

Našiel som, samozrejme na internete, zaujímavý článok – volal sa 30-dňový sprievodca na odstránenie zlých telefónnych návykov a skontaktoval jeho autorku s obrovskou prosbou o pomoc.

Milosrdne súhlasila s tým, že bude mojím trénerom a bude ma krok za krokom sprevádzať jej plánom. Spoločne sa nám podarilo vybudovať  zdravý vzťah s telefónom. V dnešnej dobe existuje veľa zaujímavých možností digitálneho detoxu, a niektoré z nich sú celkom radikálne, ale ja keďže s digitálnymi médiami pracujem, som potreboval niečo jemnejšie a tento 30 dňový sprievodca mi totálne sadol a neskutočne pomohol.

Digitálne welness je potreba dnešných dní, a ja dúfam, že sa to u každého bude len a len zlepšovať.

…

Od malička som patrila k takzvaným poverčivejším osobám. Mala som rada tajomno, veštice, horoskopy. Vedela som, že svoj osud máme tak trochu napísaný vo hviezdach a tak trochu ho môžeme ovplyvniť svojimi vlastnými činmi a rozhodnutiami.

Už od detstva mám veľmi dobrú kamarátku Vieru, ktorá sa už niekoľko rokov zaoberá výkladom kariet a na požiadanie tvorí horoskopy. Už od 15 rokov si k nej pravidelne chodím na mesačný horoskop a musím vám povedať, že za tie roky som si skutočne overila, že to funguje.

Áno samozrejme, niekedy sú to všeobecné veci, ktoré si môžete napasovať skoro na hocijakú situáciu. Napríklad výklady typu: tento mesiac vás čaká náročnejšie obdobie, ale ak ju zvládnete, veľa sa naučíte. Alebo hviezdy sú k vám naklonené, tento mesiac vám bude všetko vychádzať, etc… Človek si povie, že nemusí mať ani tarotové karty a špeciálny ezoterický drevený stolík na ktoré ich vykladá, aby bol schopný takéhoto proroctva. S tým súhlasím, ale práve malé detaily sú tým, ktoré mi neustále potvrdzujú, ako dobre to funguje.

Raz mi Viera vyložila, tento krát z kávy, že tento mesiac nakúpim veľmi dobré kvalitné cigary.  Musela som sa začať strašne smiať, pretože cigarety neznášam, nikdy som nefajčila a keď som to raz v puberte z frajeriny vyskúšala skoro som sa zadusila. Viera však pevne trvala na svojom a povedala mi len to, že o mesiac sa z chuti zasmeje ona.

Som podnikateľka a zaoberám sa nákupom a predajom rôzneho sortimentu. O dva týždne po veštbe,  som dostala veľmi zaujímavú podnikateľskú ponuku a to veľkonákup kvalitných cigár z Belgicka a distribúciu na Slovensko. Nemohla som sa prestať smiať a Viera sa skutočne smiala ešte viac potom, keď som jej poslala fotku, ako stojím pred kamiónom plných kvalitných cigariet. Od tohto momentu som o Vieriných veštbách už nikdy nezapochybovala.

…

Niekto k dieťatku príde veľmi ľahko, ani sa poriadne nezačne snažiť, niekomu sa proste prihodí, niekomu sa prišťastí neželane a potom sú tu ešte nešťastníci, ku ktorým som veľa rokov patrila aj ja a to teda tí, ktorí bábätko chcú, roky sa o neho snažia, ale stále sa nedarí a nedarí.

Keď som mala 16 rokov bola som tehotná, nevedela som však o tom a kedže, keď je vám 16 je váš život často jedna veľká žúrka, alkoholu, prebdenným nociam a ľahkým drogám sa nevyhýbate, prišla som o to. Až pri potrate som sa dozvedela, že som vlastne bola tehotná.

Dnes mám 37 rokov a som úspešne maminkou týždenného bábätka,  od svojich 24 rokoch som sa však snažila neúspešne tehotnieť a neprešlo dňa, kedy som si vyčítala, že som v 16tich rokoch prišla o dieťatko. Rozum mi síce hovoril, že som to ani netušila, ale duša sa od výčitiek rozumom nedala presvedčiť.

Nakoniec som zistila, že práve vo výčitkách a podvedomom hneve samej na seba je ten najväčší kameň úrazu. Hnev na seba samu mi nedovolil znova sa otvoriť možnosti tehotenstva. Prešla som si cez pár terapií, sedení u psychológa, snažila si odpustiť si a myslím, že sa mi to nakoniec predsa len podarilo.

Dnes už som šťastná, že to nemusím riešiť a medzi moje najväčšie problémy patrí, ktorý športový kočík je lepší, či sú lepšie farby trnava alebo remulex a vyhľadávať inšpiráciu v katalógoch kuchyne na mieru.

Bábätko mi prinieslo nový pohľad na svet, zmenili sa mi priority a kedže moje tehotenstvo bolo vytúžené od prvého týždňa tehotenstva prežívam najkrajšie obdobie v mojom živote. Spolu s partnerom si skutočne vychutnávame každú chvíľku a tešíme sa na obdobie, ktoré ešte len príde. Predsa len má naše bábätko len týždeň a tie najväčšie výzvy strasti a radosti ešte len prídu…

…

Keď som bola malá, sociálka ma vzala rodičom a strčili ma do decáku. Matka alkoholička, otec feťák, ideálna kombinácia.  V decáku ale nebola o moc lepšia spoločnosť. V 9 rokoch som sa prvý krát opila a v 11 fajčila trávu. V 18 som skončila na protidrogovom liečení.

Keď som sa vrátila z liečenia, nemala som kde bývať a netušila som, ako si mám, čo zariadiť. Chcela som si nájsť prácu, ale s mojou minulosťou a nedokončeným vzdelaním ma nechceli nikde vziať. Skončila som ako hajzel baba na nitrianskych verejných záchodoch a zažila verejnú potupu. Mladé dievča po protidrogovom liečení rozdáva toaleťák na zadočky. Bolo mi to jedno. Nejakú prácu som potrebovala aj keď pláca to bola biedna.

Raz som tam ale uvidela starého kamaráta z decáku, darilo sa mu, otvoril si firmu na tepovanie sedačiek, ponúkol mi tam miesto. Tak som začala tepovať sedačky, bola to síce drina, ale dobre platená. Bolo to skvelé, začínalo sa mi dariť, mala som dobrý byt, dobre platenú prácu. Začala som snívať a rozmýšľať, čo by som ešte v živote mohla. Vždy ma priťahovali autá a jazdenie. Šetrila som si preto na auto. Po štyroch rokoch som si kúpila ojazdené ale krásne a šikovné autíčko. Moje prvé parkovanie bolo na zákaze, čo som zistila až potom, čo mi odťahová služba Nitra moje milované nové autíčko skrátka odtiahla.

Dnes mám 45 rokov, skvelého muža a tri deti…Sme zabezpečení. Nie sme milionári, ale môžeme si dovoliť všetko, čo potrebujeme. Vediem firmu na tepovanie sedačiek (kamarát sa tomu už nechcel venovať, tak som ju prevzala) a manžel je elektrikár.

Čo tým chcem povedať? Dokážete všetko, čo si zaumienite, nedávajte si zbytočné blokády do hlavy len preto, že ste z decáku, všetko, ale naozaj všetko je umenie možného… Držím vám palce!

 

…

Bola som čerstvo po rozchode. Po ťažkom rozchode. Celé dni som chcela byť len vo svojej rozkladacej posteli. Presťahovala som sa do iného mesta a chcela začať nový život, na všetko zabudnúť. Prenajala som si krásny podkrovný byt v centre mesta a začala si zariaďovať praktické veci. Keďže som bola zrazu na všetko sama potrebovala som si zariadiť aj veci, ktorým som vôbec nerozumela. Ale práve to, sa stalo pre mňa osudovým.

V ten deň som mala na pláne zariadiť si internet, keďže to predtým vždy robil partner, veľmi som tomu nerozumela. Vyšla som von, len tak za nosom, že si snáď nejako poradím. Hneď pod domom som uvidela obchod s nápisom sieťové prvky a náradie. Vo výklade som uvidela router, tak som si pomyslela, že tu by som mohla uspieť. Vošla som dnu a zostala som stáť ako obarená. Za pultom stál dokonalý muž. Vysoký, veľké ramená, čierne vlasy a modré oči. Šarmantne sa na mňa usmial a spýtal sa ako mi môže pomôcť. Bola som v rozpakoch, a chvíľku som sa nezmohla na slovo. Ale nakoniec sa mi nejako podarilo vyjadriť, že potrebujem internet, či by mi vedel poradiť. Zasmial sa, že internet nesprostredkovávajú, ale že vie, kde mi poradia. Napísal mi na papierik adresu, kde by mi mohli poradiť a poprial mi veľa šťastia.

Keď som vyšla z obchodu na druhej strane papieriku bolo jeho telefónne číslo a pozvanie na kávu. Bola som šťastím celá bez seba, zjavne boli naše sympatie obojstranné. Na internet som celkom zabudla  a myslela už iba na neho.

Až na druhý deň ráno som sa odhodlala, že mu napíšem. Hneď večer sme sa stretli a rozprávali sa dlho do noci. Nevedeli sme sa rozlúčiť a po záverečnej v kaviarni sme sa ešte hodiny prechádzali po nočnom meste. Na druhý deň sme sa stretli znova, dnes sú to presne tri roky od toho osudového dňa a my sme spolu stále rovnako šťastní.

…

O popularite kníh svedčí aj fakt, že kniha je dodnes jedným z najobľúbenejších darčekov. Knihy radi dostávame, knihami radi obdarúvame svojich blízkych. Hoci sa s rozvojom nových technológií vyrojili skeptici, ktorí predpovedali knihám skorý koniec, zvyšujúce sa predaje kníh dokazujú skôr pravý opak.

Príbehy na dotyk

Kniha je jedinečnou kombináciou duchovného a materiálneho. Samotný obsah kníh – slová, príbehy, básne, ale aj fakty, vedomosti či ilustrácie – sú nemateriálnej povahy. Ale to nám, zdá sa, nestačí. Akoby sme mali v sebe vrodenú túžbu sa týchto príbehov či vedomostí dotknúť. Uchopiť ich a zhmotniť. Na čítanie slov by nám v dnešnej dobe bohato stačili aj elektronické čítačky. Nič proti nim, sú praktické. Lenže, ako vidno, my chceme viac. Čitateľský zážitok nám umocňuje vôňa vytlačenej knihy či pomalé až nežné listovanie stránkami. A to nehovoríme o venovaniach, ktoré im takisto dávajú zvláštne čaro.

Bibliofília a zberateľstvo

Osobitou kapitolou sú bibliofili a milovníci vzácnych exemplárov či edícií. Tí obľubujú knihy ešte viac pre ich formu, technické prevedenie či históriu ako pre samotný obsah. Kochajú sa  každým detailom – od použitých materiálov, cez typografiu až po vek. Knihu chápu ako artefakt. Mnohí z nich sú zberateľmi, ale nájdu sa aj takí, čo knihy berú ako investíciu podobne ako výtvarné diela. A niet sa čo čudovať. Tie najvzácnejšie knihy majú nevyčísliteľnú hodnotu.

Knihy ako dekorácia

No a sú tu ešte aj oveľa prozaickejší milovníci kníh, pre ktorých je kniha niečo ako dekorácia. Treba uznať, že keď uložíme knihy pekne na poličky domácej knižnice či na konferenčné stoly obývačiek, celý priestor hneď nadobudne inú atmosféru. Pôsobí príjemnejšie, priateľskejšie, útulnejšie. Možno ste si všimli, že knižkami čoraz častejšie dekorujú interiér aj mnohé kaviarne. Zámerne. Jednoducho chcú, aby ste sa vďaka knihám cítili ako doma.

…

Som typické dievča, ktoré sníva o veľkej rodine už od malička. Moju detskú izbu tvorili prevažne detské kočíky a bábiky, detské oblečenie a proste celá výbavička. Hra na mamu bola mojou najobľúbenejšou.

Od svojich 15 rokov som šťastne zamilovaná do Tomáša  a od začiatku som snívala, že sa stane otcom mojich detí. Ako sa vraví, dať si pozor na to, čo si prajete sa naozaj vyplatí. Sen o veľkej rodine som datovala do času po vysokej škole, keď už s Tomášom budeme spokojne usadení a na potomkov príde čas.

Lenže ako sa hovorí človek mieni, pán boh mení a ja som tehotná ešte v stredoškolských papučiach, Keď mi pred ôsmymi mesiacmi  meškala menštruácia už tretí týždeň, navštívila som gynekológa s tým, že mám nejaký zdravotný problém. V živote by ma nenapadlo, že mojím problémom je malé bijúce srdiečko plné života.

Keď mi môj doktor s úsmevom na perách prezradil, čo sa skrýva za meškajúcou menštruáciou, nemala som ďaleko od toho, aby som odpadla. Dieťa? Mám predsa 17! Maturujem. Mám predsa iné starosti ako dieťa! Boli myšlienky v mojej hlave. Doktor sa ma snažil upokojiť, ale márne. Poviem vám nebolo to najpríjemnejšie zistenie. Ste v období, kedy nechcete, aby sa nočné nákupy cez internet zmenili zo stránky alkohol online na ekologické plienky.

S týmito myšlienkami v hlave som napísala Tomášovi správu so stručným ale jasným textom: „Som tehotná…“ Jeho reakcia bola tým, čo by chcela v takejto situácii počuť každá žena. Zavolal mi a povedal, že to spolu určite zvládneme a že stojí za mnou v každom mojom rozhodnutí.

Spoločne sme sa rozhodli dieťa si nechať, vlastne, ani sme nemysleli na inú možnosť. Nie je to ľahké. Všetci naši spolužiaci si vyberajú vysoké školy, my hľadáme nájom a Tomáš začína s podnikaním ako mladý chlapec. Je si istý, že sa o nás dokáže postarať.

…

Nikdy som nezastávala názor, že kvalitná obuv je dôležitá. Nemyslela som si to teda z hľadiska zdravotného. Nenapadlo ma, že to v akých topánkach chodíme, má vplyv na celú našu kostrovú sústavu, že v detstve má vplyv na jej vývoj a veľakrát je zlá obuv príčinou bolestí chrbta. Napadlo ma riešiť kvalitu obuvi v zmysle jej trvanlivosti a to teda bola som ochotná investovať do kožených topánok za pár tisíc, ale nešlo mu o jej zdravotnú nezávadnosť, ale len o to, že mi vydržia pár rokov. Na topánkach som si všímala hlavne to, ako vyzerajú, bolo pre mňa najdôležitejšie, aby sa mi páčili. Pohodlnosť išla bokom, niekedy sa mi dokonca stalo, že som si kúpila topánky o číslo menšie, len preto, že sa mi veľmi páčili a v mojom čísle ich nemali. Ani v mojej rodine nebolo bežné, že by sa niekto o obuv výraznejšie zaujímal, myslím, že v jednom období sa kupovala ortopedická obuv sestre, ktorá ju mala predpísanú od lekára, ale to bolo všetko. Nikto sa tým ďalej výraznejšie nezaoberal.

V topánkach som, ale nikdy netrávila zas až tak veľa času, zmenilo sa to však mojím nástupom do lesnej škôlky, kde som v topánkach trávila väčšinu hodín dňa pracovného týždňa. Začali ma veľmi bolieť nohy a začalo sa to prejavovať aj problémami s chrbticou. Po istej dobe, kedy sa to stále len zhoršovalo som začala pravidelne cvičiť jógu a pilates trochu mi to pomohlo, ale problémy nevymizli.

Neskôr som  problémami zašla k fyzioterapeutovi, ktorý mi navrhol nosenie barefoot obuvi. Sú to topánky, ktorých filozofia spočíva v prirodzenom chodení, čo znamená, že tieto topánky sú navrhnuté a vyrobené tak, aby umožňovali prirodzené správanie sa chodidla. V praxi sa to prejavuje oproti bežným topánkam tým, že prsty majú dostatok priestoru, topánka je všeobecne širšia- netlačí na nohu či prsty a podrážka je tenšia – je cez ňu cítiť prirodzený povrch zeme.

…

V poslednej dobe sa svetom preháňa fenomén krátkeho detstva alebo by sa dalo povedať tiež rýchleho dospievania. 10.ročné dievčatá majú už serióznu pubertu. Vidieť to aj na fyzických zmenách, na zmenách hormonálneho charakteru. Nie je to len tým, že by tie dievčatá už chceli byť veľké a proste sa na to hrali. V ich telách sa začínajú diať reálne zmeny dospievajúceho organizmu, začínajúc od fyzických zmien, cez hormonálne diskotéky a ich búrlivý vplyv na vnútorné prežívanie mladého človeka až po prvé veľké zamilovanosti. Samozrejme týka sa to aj chlapcov, aj tí začínajú dospievať skôr ale u dievčat je to znateľnejšie.

Je to dobré? Je to zlé? Je to nevhodné alebo vhodné, nesprávne alebo správne? Človek by tomu chceli prisúdiť akýsi morálny charakter a vyniesť nad týmto fenoménom etický súd, ale myslím, že to nie je tak jednoduché. Prvotne sa to asi väčšine ľuďom bude zdať nesprávne, ale to len preto, pretože sa to odlišuje od toho, čo už poznáme, od toho, čo sa nám zdá ako normálne, pretože to tak vždy bolo. Doba sa mení. Vďakabohu to však vždy neznamená, že sa rúti do záhuby.

Človek je však trochu naklonený k tomu vidieť to negatívne. Rozhorčené názory hlavne starších generácií si určite vie predstaviť každý z nás. Napríklad: „Tie dievčatá by sa mali ešte hrať s bábikami a nie myslieť na somariny!“  (somariny ako chlapci, bozkávanie, rande, chodenie s niekým, sex, tiež rebélia spojená s pubertou, tzn. akékoľvek vymanenie sa  a odlíšenie sa od hlavného myslenia spoločnosti / respektíve rodičov)

Je však možné, že to tak negatívne nie je? Ak si dnešná mládež prejde pubertou v skorom veku, neznamená to, že v 18. už budú mať väčšiu šancu na to byť skutočne zrelými dospelými, ktorí vedia čo chcú? Už sa dostatočne vybláznili a teraz už majú chuť zaujímať sa o niečo, čo má zmysel? Nie je to náhodou ideálna doba, ak človek presne v 18.tich stojí pred dôležitým rozhodnutím ako sa začleniť do dospelej spoločnosti? Dá sa na to pozerať rôzne.

P.S.: Vianočný tip – ak chcete obdarovať 10 ročné dievčatko nehľadajte len v sekcii hračky pre dievčatá, možno by už mali záujem radšej o nejakú kozmetiku, ideálne nejakú kvalitnú prírodnú. Vyskúšali ste už kozmetiku Tiande?

…