Sťahovanie je jeden z najhorších zážitkov, ktoré si preskákal nejeden z nás. Aj, keď v pozadí nás hreje príjemný pocit, že začneme svoj život „akoby odznova“ sú s tým spojené veľké starosti, ktoré dokážu pohltiť veľa času a v konečnom dôsledku aj dosť peňazí. Ale, ten pocit, keď vidíte svoje veci naskladané v boxoch a konečne tá radosť na duši, že to máte za sebou. Čas vyložiť si nohy na stôl (v prípade, že ho máte) a otvoriť si fľašku kvalitného archívneho vína, lebo prežiť sťahovanie je veľká udalosť. Pokiaľ sa sťahujete vo vlastnej réžií a nevyužijete pomoc druhých, z vlastnej skúsenosti sa uistíte, že máte v aute rezervu, zdvihák na auto a prípadne aj odťahové lano. Asi sa pýtate prečo? No ak máte v živote toľko šťastia a zdá sa vám, že ste vy práve ten 1 z 10 000, ktorému sa práve v tej najnevhodnejšej chvíli stane niečo úplne nepredstaviteľné tak presne na to.

Je vám to povedomé? Vidíte seba, ako starostlivo preberáte staré oblečenie, staré fotky a listy zo siedmej triedy? Plány sú veľké. „Minimálne tretinu starých vecí vyhodím. Tieto nohavice už aj tak neoblečiem. Jéj, tieto tenisky som si kúpila v Chorvátsku v 2006, ale ešte ich nevyhodím, veď sú fajn aspoň do lesa na hríby.“ A takto idete rad radom a zrazu pozeráte v novom v byte s vínkom v ruke, že ste nevyhodili skoro nič a všetky tie rárohy ste si dovliekli do nového bytu? Teda česť výnimkám, ktoré dokážu nekompromisne veci vyhadzovať a nemať k ním žiadnu citovú väzbu!

Vrátim sa späť k tomu zdviháku. Nie je nič krajšie ako, keď položíte posledný box do auta a poviete si, že tie hodiny strávené na základnej škole s tetrisom v ruke sa vám konečne na niečo zišli. Vyrážate v ústrety novým možnostiam. Unavení, no šťastní, že to najhoršie máte za sebou. Ale to je omyl. Najhoršie len príde.

Áno, niečo buchoce na pravej strane auta. Ale auto bolo, predsa v servise. Keď v tom na vás máva vedľajšie auto a snaží sa vám posunkovou rečou niečo naznačiť. Nechápete, lebo svetla svietia. Obzeráte sa či niekde nie sú policajti, ale to asi nebude spojené s tým rachotom v aute. Zastavíte a s hrôzou zisťujete, že ste práve dostali defekt. Po chrbte vám prebehne studený pot, lebo neviete s istotou či máte náradie na výmenu a rezervné koleso ste ešte nikdy pred tým nemenili. Prebehne druhá vlna paniky, lebo viete, kde sa rezervné koleso nachádza. Tak tak, v kufri. Presne tam dole pod všetkými vecami. Asi viete, ako tento príbeh skončil a koľko dlho trval. A, že to nebolo iba na jeden pohár vínka. Takže rada do života. Nepodceňujte veci a situácie, pretože to, čomu sa môžete venovať pár minút vás ochráni od množstva stresu, paniky, stratených hodín a v neposlednom rade aj peňazí.

…

Golfové kočíky sú obľúbené predovšetkým pre svoju skladnosť a ovládateľnosť. Názov tohto kočíka súvisí s jeho podobnosťou spolu s golfovými palicami. Typ takéhoto kočíka sa hodí do mesta, keďže ho môžete využiť na jednoduchú prepravu dieťaťa. Golfové kočíky, rovnako ako aj kombinované kočíky, zahŕňajú veľa výhod, ktoré určite oceníte. Čo je pri výbere golfového kočíka naozaj dôležité?

Aký bude účel kočíka?

Pred samotnou kúpou kočíka by ste mali vedieť, či vám bude slúžiť ako náhrada klasického kočíka alebo len ako kočík pre rýchlu prepravu dieťaťa. V prípade, že ním chcete nahradiť klasický kočík, tak by ste sa mali sústrediť na golfový kočík s väčšou výbavou, ktorý bude plne vyhovovať vám a tiež aj dieťaťu. Golfové kočíky sú vhodné pre deti od 6 mesiacov do troch rokov. Medzi golfovými kočíkmi sú veľké rozdiely, takže vek dieťaťa je pri výbere dôležitý. Golfové kočíky všeobecne patria medzi kombinované kočíky.

Je pre dieťa dôležitá konštrukcia kočíka?

Pokiaľ máte bábätko, ktoré ešte nesedí, tak je jasné, že musíte vybrať kočík s polohovateľnými opierkami. Polohovateľný kočík zvoľte aj v prípade, že chcete brať dieťa na dlhé prechádzky. Čím viac bude mať kočík polôh sklon, tým je pre dieťa lepší. Pre staršie deti, ktoré už dokážu sedieť a trochu, sú vhodné nepolohovateľné golfové kočíky. Golfové kočíky sú určené pre deti do 20 kg, pre istotu sa vždy o tomto údaji uistite, aby nebol kočík preťažený. 

Čo by golfovému kočíku rozhodne nemalo chýbať?

Dôležitým faktom pre výber golfového kočíka je rozhodne pocit bezpečia pre dieťa. Práve s ňou súvisia bezpečnostné pásy, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou aj pre kombinované kočíky alebo športové kočíky. Zvyčajne sa na tieto typy kočíkov vyrábajú trojbodové alebo päťbodové pásy, ktoré by mali byť dostatočne mäkké. Praktické je aj odklápacie držadlo, stačí aspoň z jednej strany. Dieťa by tak mohlo do kočíka vliezť aj samo, bez toho, aby ste mu museli prestrkávať nožičky od držadlom.

…

Dagmar bola ešte len mladé dievča, keď zistila, že práca jej snov je v oblasti interiérového dizajnu. Bolo to už na strednej umeleckej škole. Od malička ju to tiahlo k umeleckej tvorbe, vedela, že tvorenie je to, čo ju napĺňa zo všetkého najviac. Už ako malá veľmi rada kreslila a jej diela boli vždy veľmi nápadité a originálne. Prvé zarámované dielo, ktoré má doma jej maminka je z doby, keď mala Dagmar len 11 mesiacov, už v takto skorej dobe, mali tie detské čmáranice proste šmrnc. Alebo je to tak, že práve obdiv, uznanie a podpora od svojich najbližších už od ranného detstva dodali Dagmar prirodzenú dôveru v jej schopnosti a prirodzené sebavedomie, ktoré je vlastne zo všetkého najdôležitejšie?

Keď sa Dagmar rozhodovala, čomu sa bude po škole venovať, napadli jej realizácie interiérov. Ale nie nejaké obyčajné, ale umelecké. Vedela, že by sa v tom vedela uplatniť a bavilo by ju to oveľa viac ako klasický interiérový dizajn.

Dagmar bola dušou umelkyňa a bolo to vidieť na každom kúsku jej života. Od štýlu jej obliekania cez jej bývanie až po spôsob akým hovorila či dokonca ako sa hýbala.  Jej byt sršal krásou a dizajnovým šmrncom. Keď ste vošli do vnútra privítala vás krásna chodba s okúzľujúcimi obrovskými kvetmi, výraznými obrazmi a decentným posedením. Obývačke dominovala nádherná arabská shishauprostred pohodlného vankúšového posedenia. Kuchyňa bola vo vidieckom štýle s arabskými lampami. Zaujímavá, nevídaná ale veľmi príjemná a oku lahodiaca kombinácia. V spálni mala kráľovskú obrovskú posteľ zahalenú do krásneho baldachýnu.

V podstate celý jej štýl sa pohyboval na hrane gýču a to bolo práve to, čo robilo je prácu tak neskutočne zaujímavou a osobitou. Nebála sa experimentov a za svojou prácou si stála. Odvážim sa povedať, že jej odvaha pramenila z neskutočnej podpory, ktorej sa jej dostávalo už od detstva. Keď sa to správne nakombinuje s talentom, úspech je zaručený.

…

Nestrachujte sa. Je to zbytočné, a už vôbec nie pre maličkosti. Ako na to? Čítajte ďalej…

Poznávate sa v niektorom z nasledujúcich príkladov?

•  „Mám dnes večer obavy z môjho rande na slepo. Čo ak sa jej nebudem páčiť? “
• „Mám strach, z mojej prezentácie v práci zajtra. Čo keď to nezvládnem? “
•  „Čo ak ma na niečom na testoch nachytajú a ja v strese spanikárim a nebudem vedieť ani len to, kde je kompresor?“
• „Obávam sa, že môj manžel nebude mať rád toto špeciálne jedlo, ktoré som varila na naše výročie. Čo ak bude sklamaný?
• „ Čo ak nebudem vedieť, ktoré sieťové prvky sú správne, neurobím skúšky?“

Problém je v tom, že ak dovolíte, aby vás vaša starosť pohltila, nie je to len nepríjemné, ale môže to viesť k samo naplňujúcemu proroctvu a tá vec, ktorej sa tak obávate, sa stane. Ale najväčší dôvod prečo sa vaša obávaná vec stane realitou, je práve ten strach, ktorým tú predstavu živíte natoľko, až sa manifestuje.

Tu je spôsob ako zastaviť starosti o malé veci:

Ak žijete tak, ako keby sa budúcnosť už stala, máte emocionálnu reakciu (strach) na niečo, čo sa ešte nestalo. Keď sa nabudúce pristihnete, že máte z niečoho strach, skúste niektorí z týchto spôsobov:

• Upokojte sa. Zamerajte sa na objekt v miestnosti s vami. Všimnite si to spôsobom, ktorý ste nikdy predtým nemali. Aká je to farba? Aký je to tvar? Je to možno krajšie ako ste si uvedomil? Dýchajte pomaly.
• Položte svoju ruku na srdce. Ak máte obavy, stres alebo strach, je pravdepodobné, že váš bojový alebo letový systém je aktivovaný a hladiny kortizolu sú zvýšené.  Položte ruku na srdce, zatvorte oči a predstavte si, že sa cítite úplne bezpečne.
• Prax sebaprijatia. Prijmite sa, presne taký, aký ste v práve prebiehajúci moment.
• Zmeňte svoje starosti. Pamätajte, že vaše vnímanie ovplyvňuje vašu realitu. Ste jediný, kto môže veciam priradiť zmysel.

…

Volám sa Peter a mal som problém s telefónom. A ak sa nachádzate v podobnej situácii ako som bol ja – a štatistiky naznačujú, že je to dosť pravdepodobné, tento príbeh vám zaiste pomôže. Mal som závislosť na smartphone, ale prekonal som to. Čítajte ďalej.

Čo sa deje s našimi mozgami v ére smartphonov? Na rozdiel od alkoholu alebo drogových látok nie sú totiž telefóny návykovou látkou, ako teda tá závislosť vzniká?

Bol som ťažkým používateľom telefónu počas celého môjho dospievajúceho života. Všetko som vždy riešil cez telefón, dôležité rozhovory, nákupy, zábavu. Bol tam celý môj život. Cez internet som vedel vždy nakúpiť najlepšie veci, či už to bol športový kočík pre moju malú sestru alebo ubytovanie v Poprade ako darček pre starého otca.

Minulý rok sa to však výrazne zhoršilo. Mal som všetky typické príznaky závislosti na smartphone – bol som neschopný čítať knihy, sledovať celovečerné filmy alebo mať dlhé neprerušované rozhovory. Sociálne média ma rozčuľovali a spôsobovali úzkosti, a dokonca ani digitálne priestory, ktoré ma kedysi ukľudňovali (skupinové fóra, podcasty, YouTube), nepomohli. Skúšal som rôzne triky, aby som obmedzil používanie smarphonu, napríklad vymazávanie Facebook, otáčania mobilu na druhú stranu, blokátori aplikácii a podobne. Ale nič nepomáhalo.

Našiel som, samozrejme na internete, zaujímavý článok – volal sa 30-dňový sprievodca na odstránenie zlých telefónnych návykov a skontaktoval jeho autorku s obrovskou prosbou o pomoc.

Milosrdne súhlasila s tým, že bude mojím trénerom a bude ma krok za krokom sprevádzať jej plánom. Spoločne sa nám podarilo vybudovať  zdravý vzťah s telefónom. V dnešnej dobe existuje veľa zaujímavých možností digitálneho detoxu, a niektoré z nich sú celkom radikálne, ale ja keďže s digitálnymi médiami pracujem, som potreboval niečo jemnejšie a tento 30 dňový sprievodca mi totálne sadol a neskutočne pomohol.

Digitálne welness je potreba dnešných dní, a ja dúfam, že sa to u každého bude len a len zlepšovať.

…

Od malička som patrila k takzvaným poverčivejším osobám. Mala som rada tajomno, veštice, horoskopy. Vedela som, že svoj osud máme tak trochu napísaný vo hviezdach a tak trochu ho môžeme ovplyvniť svojimi vlastnými činmi a rozhodnutiami.

Už od detstva mám veľmi dobrú kamarátku Vieru, ktorá sa už niekoľko rokov zaoberá výkladom kariet a na požiadanie tvorí horoskopy. Už od 15 rokov si k nej pravidelne chodím na mesačný horoskop a musím vám povedať, že za tie roky som si skutočne overila, že to funguje.

Áno samozrejme, niekedy sú to všeobecné veci, ktoré si môžete napasovať skoro na hocijakú situáciu. Napríklad výklady typu: tento mesiac vás čaká náročnejšie obdobie, ale ak ju zvládnete, veľa sa naučíte. Alebo hviezdy sú k vám naklonené, tento mesiac vám bude všetko vychádzať, etc… Človek si povie, že nemusí mať ani tarotové karty a špeciálny ezoterický drevený stolík na ktoré ich vykladá, aby bol schopný takéhoto proroctva. S tým súhlasím, ale práve malé detaily sú tým, ktoré mi neustále potvrdzujú, ako dobre to funguje.

Raz mi Viera vyložila, tento krát z kávy, že tento mesiac nakúpim veľmi dobré kvalitné cigary.  Musela som sa začať strašne smiať, pretože cigarety neznášam, nikdy som nefajčila a keď som to raz v puberte z frajeriny vyskúšala skoro som sa zadusila. Viera však pevne trvala na svojom a povedala mi len to, že o mesiac sa z chuti zasmeje ona.

Som podnikateľka a zaoberám sa nákupom a predajom rôzneho sortimentu. O dva týždne po veštbe,  som dostala veľmi zaujímavú podnikateľskú ponuku a to veľkonákup kvalitných cigár z Belgicka a distribúciu na Slovensko. Nemohla som sa prestať smiať a Viera sa skutočne smiala ešte viac potom, keď som jej poslala fotku, ako stojím pred kamiónom plných kvalitných cigariet. Od tohto momentu som o Vieriných veštbách už nikdy nezapochybovala.

…

Niekto k dieťatku príde veľmi ľahko, ani sa poriadne nezačne snažiť, niekomu sa proste prihodí, niekomu sa prišťastí neželane a potom sú tu ešte nešťastníci, ku ktorým som veľa rokov patrila aj ja a to teda tí, ktorí bábätko chcú, roky sa o neho snažia, ale stále sa nedarí a nedarí.

Keď som mala 16 rokov bola som tehotná, nevedela som však o tom a kedže, keď je vám 16 je váš život často jedna veľká žúrka, alkoholu, prebdenným nociam a ľahkým drogám sa nevyhýbate, prišla som o to. Až pri potrate som sa dozvedela, že som vlastne bola tehotná.

Dnes mám 37 rokov a som úspešne maminkou týždenného bábätka,  od svojich 24 rokoch som sa však snažila neúspešne tehotnieť a neprešlo dňa, kedy som si vyčítala, že som v 16tich rokoch prišla o dieťatko. Rozum mi síce hovoril, že som to ani netušila, ale duša sa od výčitiek rozumom nedala presvedčiť.

Nakoniec som zistila, že práve vo výčitkách a podvedomom hneve samej na seba je ten najväčší kameň úrazu. Hnev na seba samu mi nedovolil znova sa otvoriť možnosti tehotenstva. Prešla som si cez pár terapií, sedení u psychológa, snažila si odpustiť si a myslím, že sa mi to nakoniec predsa len podarilo.

Dnes už som šťastná, že to nemusím riešiť a medzi moje najväčšie problémy patrí, ktorý športový kočík je lepší, či sú lepšie farby trnava alebo remulex a vyhľadávať inšpiráciu v katalógoch kuchyne na mieru.

Bábätko mi prinieslo nový pohľad na svet, zmenili sa mi priority a kedže moje tehotenstvo bolo vytúžené od prvého týždňa tehotenstva prežívam najkrajšie obdobie v mojom živote. Spolu s partnerom si skutočne vychutnávame každú chvíľku a tešíme sa na obdobie, ktoré ešte len príde. Predsa len má naše bábätko len týždeň a tie najväčšie výzvy strasti a radosti ešte len prídu…

…

Zahradní domek není nutné si pořídit jen v případech, kdy se chcete postarat o své nářadí, a mít na něj vyhrazený prostor. Kromě klasického zahradního domku si můžete také koupit zahradní domek v podobě jednoduché stavebnice, kterou nabízejí mnohé společnosti.

Co tvoří základ pro takový zahradní domek nebo altán?

Jako první bod byste měli popřemýšlet o volbě materiálu. Nedílnou součástí pro výstavbu zahradní stavebnice je rozhodně smrkové dřevo, které je nejen čistě přírodní materiál, ale kromě toho také nabízí různé možnosti svého opracování. Desky pro stavbu stěn mají na koncích drážky vyfrézované zářezy, díky čemuž budete moci jednoduše sestavit domeček nebo zahradní altán.

Co je potřebné pro jejich montáž?

Pro montáž zahradního altánku v podobě stavebnice budete potřebovat v první řadě manuální zručnost, bez níž byste se sami neobešli. Pokud se tedy rozhodnete zahradní domek postavit sami, nejen, že tím ušetříte spoustu peněz, svým kamarádem se budete moci pochlubit se svou dobře odvedenou prací. Navíc celý zahradní domek zvládnete postavit za jeden víkend sami nebo se společnými silami vašich přátel.

Jak si můžete pomoci se základy pro domek?

Pro stavbu zahradního domku budou stačit bodové základy, na kterých budou ležet ložné konstrukční hranoly. Velmi důležitá je poloha stavební desky. Rozhodně by měla ležet vodorovně, jinak byste měli s montáží domečku velké problémy. Jednoduše se dají postavit základy na zemních vrutech, které se dají hned lehce zatížit. Jejich využití oceníte zejména při použití na nerovném terénu. Vruty budete moci zašroubovat tak, aby v konečném výsledku byly ve stejné výšce a tvořily také základ pro vodorovnou plochu. Vzduch pod stavbou bude volně proudit, což znamená, že vašemu domku nebude hrozit žádná hniloba ani plíseň, které by mohly nějakým způsobem napadnout dřevo nebo ohrozit kvalitu samotného zahradního altánku. Postavit svůj vlastní zahradní domek budete moci i na rovné betonové nebo jiné zpevněné rovné ploše.

Postavit si vlastnoručně zahradní domek nebo altán není žádná věda. Na internetu najdete spoustu postupů a návodů. Pokud si ale na stavbu netroufáte, tak se raději poraďte s odborníky. Je lepší nechat si poradit jak zbytečně vyhodit peníze a stavbu nedokončit.

…

Keď som bola malá, sociálka ma vzala rodičom a strčili ma do decáku. Matka alkoholička, otec feťák, ideálna kombinácia.  V decáku ale nebola o moc lepšia spoločnosť. V 9 rokoch som sa prvý krát opila a v 11 fajčila trávu. V 18 som skončila na protidrogovom liečení.

Keď som sa vrátila z liečenia, nemala som kde bývať a netušila som, ako si mám, čo zariadiť. Chcela som si nájsť prácu, ale s mojou minulosťou a nedokončeným vzdelaním ma nechceli nikde vziať. Skončila som ako hajzel baba na nitrianskych verejných záchodoch a zažila verejnú potupu. Mladé dievča po protidrogovom liečení rozdáva toaleťák na zadočky. Bolo mi to jedno. Nejakú prácu som potrebovala aj keď pláca to bola biedna.

Raz som tam ale uvidela starého kamaráta z decáku, darilo sa mu, otvoril si firmu na tepovanie sedačiek, ponúkol mi tam miesto. Tak som začala tepovať sedačky, bola to síce drina, ale dobre platená. Bolo to skvelé, začínalo sa mi dariť, mala som dobrý byt, dobre platenú prácu. Začala som snívať a rozmýšľať, čo by som ešte v živote mohla. Vždy ma priťahovali autá a jazdenie. Šetrila som si preto na auto. Po štyroch rokoch som si kúpila ojazdené ale krásne a šikovné autíčko. Moje prvé parkovanie bolo na zákaze, čo som zistila až potom, čo mi odťahová služba Nitra moje milované nové autíčko skrátka odtiahla.

Dnes mám 45 rokov, skvelého muža a tri deti…Sme zabezpečení. Nie sme milionári, ale môžeme si dovoliť všetko, čo potrebujeme. Vediem firmu na tepovanie sedačiek (kamarát sa tomu už nechcel venovať, tak som ju prevzala) a manžel je elektrikár.

Čo tým chcem povedať? Dokážete všetko, čo si zaumienite, nedávajte si zbytočné blokády do hlavy len preto, že ste z decáku, všetko, ale naozaj všetko je umenie možného… Držím vám palce!

 

…

Bola som čerstvo po rozchode. Po ťažkom rozchode. Celé dni som chcela byť len vo svojej rozkladacej posteli. Presťahovala som sa do iného mesta a chcela začať nový život, na všetko zabudnúť. Prenajala som si krásny podkrovný byt v centre mesta a začala si zariaďovať praktické veci. Keďže som bola zrazu na všetko sama potrebovala som si zariadiť aj veci, ktorým som vôbec nerozumela. Ale práve to, sa stalo pre mňa osudovým.

V ten deň som mala na pláne zariadiť si internet, keďže to predtým vždy robil partner, veľmi som tomu nerozumela. Vyšla som von, len tak za nosom, že si snáď nejako poradím. Hneď pod domom som uvidela obchod s nápisom sieťové prvky a náradie. Vo výklade som uvidela router, tak som si pomyslela, že tu by som mohla uspieť. Vošla som dnu a zostala som stáť ako obarená. Za pultom stál dokonalý muž. Vysoký, veľké ramená, čierne vlasy a modré oči. Šarmantne sa na mňa usmial a spýtal sa ako mi môže pomôcť. Bola som v rozpakoch, a chvíľku som sa nezmohla na slovo. Ale nakoniec sa mi nejako podarilo vyjadriť, že potrebujem internet, či by mi vedel poradiť. Zasmial sa, že internet nesprostredkovávajú, ale že vie, kde mi poradia. Napísal mi na papierik adresu, kde by mi mohli poradiť a poprial mi veľa šťastia.

Keď som vyšla z obchodu na druhej strane papieriku bolo jeho telefónne číslo a pozvanie na kávu. Bola som šťastím celá bez seba, zjavne boli naše sympatie obojstranné. Na internet som celkom zabudla  a myslela už iba na neho.

Až na druhý deň ráno som sa odhodlala, že mu napíšem. Hneď večer sme sa stretli a rozprávali sa dlho do noci. Nevedeli sme sa rozlúčiť a po záverečnej v kaviarni sme sa ešte hodiny prechádzali po nočnom meste. Na druhý deň sme sa stretli znova, dnes sú to presne tri roky od toho osudového dňa a my sme spolu stále rovnako šťastní.

…

Niekedy nechápete,prečo sa vaše okolie správa tak, ako sa správa. Niekedy nechápete ten celok, inokedy niekoho konkrétneho. Vcítiť sa do zmýšľania niekoho iného je skoro vždy veľmi náročné. Určite sa vám to stalo už viackrát. Ja napríklad teraz nechápem svoju dobrú kamarátku, ktorá je už tri roky v totálne nefunnkčnom vzťahu. K pochopeniu toho, prečo s ním ostáva, by som potrebovala byť ňou. Viem to určite, lebo akokoľvek sa mi to slovami snaží vysvetliť, nedokážem to pochopiť. Chýba mi ten prežitok, pretože skutočný dôvod prečo s ním ostáva, by som dokázala pochopiť, len keby som bola v jej koži.

A prečo je také ťažké ju pochopiť? Už tri roky funguje v úplne deštrukčnom vzťahu, ktorý jej viac berie ako dáva. Hneď na začiatku nehcene otehotnela, potom ako svojho partnera poprosila o to, aby použil kondóm, na čo ju zahriakol slovami, že si vie dať pozor. Šla na potrat. Potom sa dozvedela o tom, že ju na začiatku vzťahu podvádzal. Riešila to s ním pár mesiacov a neustále sa hádali. Myslím, že to už by stačilo na to, aby sa rozišli. Teda, oni sa rozišli už niekoľko krát, ale zakaždým sa k sebe vrátia spať. Momentálne sním žije v Taliansku, nemá prácu a stále sa hádajú, o veľkých veciach, ale aj o banalitách, napríklad ako, ktorý album na mince kúpiť jej otcovi na narodeniny.

Včera mi písala, že si objednáva auto, aby mohla vziať všetky svoje veci a vrátiť sa domov. Dnes je to už celé inak a ona tam ostáva.

Nie, nedá sa to logicky pochopiť, pretože to logicky nedáva význam. Napriek tomu ju chápem na inej úrovni a teda chápem, že pre to má svoje dôvody, že s ním ostáva. Bude to veľké citové puto, pocit viny alebo hraná rola obeti, ktorú prijala. Každý z nás má totiž svoj vnútorný boj aj keď ho často nevidíme.

…

Fitness centrá sa na Slovensku tešia pomerne veľkej obľube a vo väčších mestách ich nájdeme hneď niekoľko. V tom prípade sa natíska otázka, ktoré si vybrať? Skúsme si v krátkosti zhrnúť, čo by také dobré fitness centrum malo mať.

 

1. Technické vybavenie

Vybavenosť fitness prístrojmi je základ. Inovácie v tejto oblasti pritom značne pokročili. Na výber existuje celý rad posilňovacích strojov, stacionárnych bicyklov, bežeckých pásov, eliptických trenažérov a pod. Nie každé fitko musí mať všetko, ale aspoň určitá pestrosť je na mieste. Ak má fitness centrum iba posilňovacie stroje, tak to vlastne ani nie je fitness centrum, ale posilňovňa.

2. Adekvátne priestory

Prístroje ako také zďaleka nestačia. Dôležité je tiež to, aby ich nebolo príliš veľa na malom priestore. Pri cvičení si predsa nechceme navzájom dýchať na krk. Keď už je reč o priestoroch, treba spomenúť aj sprchy a šatne. Na nich niektoré fitká až príliš šetria a je to, žiaľ, vidno.

3. Osobní tréneri

Rôzne tréningové programy sú hotová veda. Nie každý má čas, aby si všetko naštudoval sám, preto väčšina zaiste uvíta pomoc zo strany osobných trénerov. Pod ich vedením môžeme dosiahnuť nielen lepšie výsledky, ale hlavne sa vyhneme zbytočným chybám, ktoré môžu mať aj negatívne následky na naše zdravie.

4. Fitness bar

K cvičeniu neodmysliteľne patrí aj špeciálna výživa. V dobrom fitness bare by nemali chýbať výživové doplnky, vitamíny, minerály, spaľovače tuku, iontové nápoje, minerálne vody a podobne. Ak vám v bare ponúknu napríklad vysokokvalitný hovädzí proteín, môžete oprávnene predpokladať, že ste na správnej adrese.

5. Športová atmosféra

To je niečo, čo sa ťažko opisuje, to musíte cítiť. Niekedy však stačia detaily, napríklad multirámy s fotografiami športovcov na stenách, športový imidž recepčných alebo športové dekorácie. To všetko vytvára atmosféru, vďaka ktorej sa budete cítiť príjemne. A potom sa vám bude aj dobre cvičiť.

Samozrejme, popri uvedených treba zohľadniť aj ďalšie kritéria, akú sú ceny, vernostné programy, poloha fitness centra, možnosti parkovania a iné. Tak teda, vyberte si a cvičeniu zdar!

…

O popularite kníh svedčí aj fakt, že kniha je dodnes jedným z najobľúbenejších darčekov. Knihy radi dostávame, knihami radi obdarúvame svojich blízkych. Hoci sa s rozvojom nových technológií vyrojili skeptici, ktorí predpovedali knihám skorý koniec, zvyšujúce sa predaje kníh dokazujú skôr pravý opak.

Príbehy na dotyk

Kniha je jedinečnou kombináciou duchovného a materiálneho. Samotný obsah kníh – slová, príbehy, básne, ale aj fakty, vedomosti či ilustrácie – sú nemateriálnej povahy. Ale to nám, zdá sa, nestačí. Akoby sme mali v sebe vrodenú túžbu sa týchto príbehov či vedomostí dotknúť. Uchopiť ich a zhmotniť. Na čítanie slov by nám v dnešnej dobe bohato stačili aj elektronické čítačky. Nič proti nim, sú praktické. Lenže, ako vidno, my chceme viac. Čitateľský zážitok nám umocňuje vôňa vytlačenej knihy či pomalé až nežné listovanie stránkami. A to nehovoríme o venovaniach, ktoré im takisto dávajú zvláštne čaro.

Bibliofília a zberateľstvo

Osobitou kapitolou sú bibliofili a milovníci vzácnych exemplárov či edícií. Tí obľubujú knihy ešte viac pre ich formu, technické prevedenie či históriu ako pre samotný obsah. Kochajú sa  každým detailom – od použitých materiálov, cez typografiu až po vek. Knihu chápu ako artefakt. Mnohí z nich sú zberateľmi, ale nájdu sa aj takí, čo knihy berú ako investíciu podobne ako výtvarné diela. A niet sa čo čudovať. Tie najvzácnejšie knihy majú nevyčísliteľnú hodnotu.

Knihy ako dekorácia

No a sú tu ešte aj oveľa prozaickejší milovníci kníh, pre ktorých je kniha niečo ako dekorácia. Treba uznať, že keď uložíme knihy pekne na poličky domácej knižnice či na konferenčné stoly obývačiek, celý priestor hneď nadobudne inú atmosféru. Pôsobí príjemnejšie, priateľskejšie, útulnejšie. Možno ste si všimli, že knižkami čoraz častejšie dekorujú interiér aj mnohé kaviarne. Zámerne. Jednoducho chcú, aby ste sa vďaka knihám cítili ako doma.

…

Pravdepodobne ste sa s tým označením o stretli už aj vy. Česi a Slováci sú vraj národy chatárov a chalupárov. Možno sami vlastníte chatu, chatku či chalupu. A keď aj nie, určite poznáte niekoho zo svojho blízkeho okolia. Nebude to náhoda.

Únik od normalizácie

 V bývalom Česko-Slovensku zaznamenalo chatárstvo a chalupárstvo najväčší rozmach v 70. a 80. rokoch minulého storočia, teda v období takzvanej normalizácie. Príčin bolo určite viac, ale politika v tom nepochybne zohrala významnú úlohu. Pre Slovákov a Čechov predstavovali chaty a chalupy akúsi zvláštnu formu dočasného azylu, úniku od každodennej šedi reálneho socializmu.

Kto sa nechcel angažovať v politickom živote plnom pretvárky, radšej sa uzavrel do svojho súkromia niekde na „samote u lesa“. Režimu to vyhovovalo, preto tento druh záľuby rôznymi spôsobmi podporoval. Ľudia rezignovali a nerebelovali, dokonca boli svojim spôsobom spokojní. Ak ste socializmus nezažili a neviete, o čom je reč, skúste si pozrieť napríklad dobový seriál Chalupáři z roku 1975. Dodnes sa teší veľkej obľube.

Únik z miest

Obdobie normalizácie máme už dávno za sebou. Na trávenie voľného času máme oveľa viac možností a nič nám nebráni cestovať do zahraničia. Nezdá sa však, že by chatárstvo a chalupárstvo dramaticky stratilo na popularite. Stačí sa pozrieť, ako trávime víkendy. V piatok poobede si zbalíme svoje veci, nasadneme do auta, deti dáme na autosedačky, zásoby na víkend uložíme do kufra a hor sa na chatu!

Veď tam je vždy čo robiť – pokosiť a poliať trávnik, pokopať záhradku, vyjsť si do lesa na prechádzku, večer si spraviť táborák a zaspievať pri gitare. Jednoducho idylka. A netreba pritom ani veľký komfort. Niektorým postačí aj voda zo studne, najmä ak máme po ruke ponorné čerpadlá. Podstatné je niečo iné. Byť v peknom a zdravom prostredí mimo mesta. Kým v minulosti sme unikali pred normalizáciou, dnes unikáme z miest. Aj to o niečom svedčí.

…